V této souvislosti vznikla potřeba komunikovat přístupnou formou cesty k získání předplatného, co lze zakoupením Piana získat, nebo kam vlastně míří zloté, respektive zelené ztrhávané z účtu předplatitele.

Vytvořili jsme tedy sérii informačních grafik podávající v obou jazycích ono choulostivé téma placení za informace na internetu.
 
Jedna z polskojazyčných infografik
 
Jedna ze slovenskojazyčných infografik
 
Detaily ilustrací

Pre spoločnosť ATOS poskytujeme komplexnú starostlivosť o ATL a BTL komunikáciu.

Základom je vedieť, čo sa chcete dozvedieť. Druhou časťou je schopnosť vybrať správne otázky. Agentúra to nie vždy dokáže, či už preto, že v téme nie je doma, alebo prieskum zostavuje neskúsený človek (netýka sa len malých agentúr, aj veľká agentúra môže na váš projekt nasadiť juniora, po ktorom to nikto neskontroluje).

Dobre si prieskum premyslite a predstavte si, že otázku, ktorú chcete položiť by sa niekto opýtal vás. Predstavte si, že nemáte náladu, alebo čas odpovedať a odpoviete hocičo, len aby ste mali pokoj. Po tejto skúške správnosti zistíte, či má vaša otázka zmysel.

Napríklad chcete vedieť, čo si čitateľ myslí o cene vášho magazínu. Prvá voda prinesie zásadnú otázku:

“Je podľa Vás cena magazínu XYZ primeraná?”

áno – nie, mohol byť lacnejší – nie, je príliš lacný

Ak ste nesmierne prefíkaný, položíte otvorenú otázku:

“Čo si myslíte o cene nášho magazínu?”

…………………..

Nemusíte byť Nostradamus, aby ste sa dovtípili, čo ľudia odpovedia. V každom prípade sa z dát v duchu “85% respondentov uviedlo, že magazín pokladá za trochu drahý”, resp. v prípade otvorenej otázky “Mohol by byť lacnejší” nedozviete v podstate nič. Všetko je drahé a mohlo by to byť lacnejšie. Práve ste ušetrili niekoľko tisíc eur za zbytočný prieskum.

Situácia sa zásadne zmení, pokiaľ sa čitateľov opýtate:

“Koľko podľa Vás stojí magazín XYZ?”

Takto sa dozviete, koľko ľudí sa cenou vôbec nezaoberá a aj to, koľko ľudí to vie celkom presne a teda cenu rieši. Potom môže nasledovať aj otázka o primeranosti – ale už bez ľudí, ktorí by cenu hodnotili bez toho, aby mali aspoň hrubú predstavu o tom, koľko váš produkt stojí.

Prieskumy sú dobrý sluha, len treba vedieť, čo sa spýtať, aby ste sa dozvedeli to, čo potrebujete. Ušetrí to kopec času aj peňazí.

Dnes sa slovenskými internetmi začal šíriť vtipný sceenshot zo spravodajského servera pravda.sk. Správu, ktorá hovorila o možnom krachu Dexia banky dopĺňala naozaj pikantná aktuálna kampaň banky s rovnaký menom na Slovensku. Slovenská Dexia síce už okrem mena s Belgickou Dexiou veľa spoločného nemá, ale screenshot vyznel naozaj tragikomicky.

Reklama Dexia

Čo je zo začiatku sranda sa môže preklopiť do väcšieho problému. Ak sa ľudia zľaknú a začnú hystericky vyberať svoje vklady, slovenskej Dexii to môže narobiť nepekné problémy. Je síce fakt, že corebiznis banky je správa financii samospráv, ale aj tak. Penta kúpila slovenskú Dexiu v sprievode nelichotivého PR zo strany ohrdnutých záujemcov. To je zrejme dôvod, prečo sa snažila opciu na staré meno využiť čo najdlhšie, vrátane pomerne masívnej aktuálnej kampane, hoci vedela, že matka predáva dcéru práve pre svoje veľké problémy.  Som zvedavý na zajtrajšiu spŕšku dementi, kde bude banka vysvetľovať: ” my nie sme tá zlá Dexia, my sme predsa Penta”.

Včera Bloomberg uviedol, že kedysi ikonická firma Kodak zvažuje podať žiadosť o ochranu pred veriteľmi, inými slovami vyhlásiť riadený bankrot. Značka kompletne zaspala digitalizáciu a ľudia, ktorí sa naučili čítať po roku 2000 jej názov poznajú už len zo záverečných titulkov filmov pre pamätníkov. Značka tým pádom žiadnu valnú hodnotu nemá. Stále má však veľa patentov.

Pre dnešných biznismenov a firmy závislé na inováciách je hneď po slove kríza najaktuálnejši výraz patent troll. Po ostatných prekáračkách medzi Apple a Samsungom asi význam tohto výrazu netreba vysvetľovať. Poslednou slamkou Kodaku je teda odpredaj hodnotných patentov (ktorý sa práve kvôli oficiálnej insolvencii nemusí podariť).

Preto by sa patrilo výrok Davida Ogilvyho preniesť do doby patentovej:

Patenty sú to, čo vám zostane, keď vám zhorí značka.

Včera Amazon v porovnaní s Apple potichúčky pozabučky predstavil nové generácie svojho nosného produktu Kindle. Musím zložiť klobúk pred autorom  úvodnej vety listu zákazníkom, ktorý už druhý deň svieti na homepage Amazonu. Sami by sme to lepšie nenapísali!

Copy: Rado Ondřejíček

Art Direction: Erik Lehrer

Typography: Marek Chmiel

3D: Marek Repka

Našťastie, nič netrvá večne a paradoxne tomu prispel samotný Apple tlakom na štandard HTML5. Financial Times vyrobili webovú aplikáciu, ktorá má byť prístupná na všetkých mobilných platformách (zatiaľ  funguje len Apple). Aplikácia poskytuje všetky výhody aplikácie, ktorú máte stiahnutú vo svojom zariadení, no na rozdiel od aplikácie z Appstoru si Financial Times nemusia o príjmy z predplatného s nikým deliť.

Otázka na vydavateľov a producentov contentu: vy to ešte nemáte?

Dôležité upozornenie: technológie a inovácie majú život uľahčovať, nie komplikovať. Pokiaľ nie je vaša firma živá z toho, že každodenne ohuruje svojich klientov práve chŕlením najnovších vychytávok, dvakrát si rozmyslite, či nový komunikačný kanál potrebujete. Ak má fungovať, potrebuje mať jasný cieľ a zároveň stojí kopec práce a peňazí.

Microsites, mobilné aplikácie, facebookové aplikácie, fanpages pre každú súčiastku vášho produktu sú síce dobrými sluhami, ale naozaj zlými pánmi. Existujú skvelé príklady dobrého použitia ľubovoľného komunikačného kanálu, sú ich plné marketingové weby a blogy. Zároveň existuje kopec príkladov mdlého alebo zlého využívania takýchto kanálov a na mnohé z nich narážate denne. Ale to ešte nie je najhoršie. Úplne najhoršie je, že existuje ešte omnoho viac príkladov použitia, ktoré ani nemožno komentovať, pretože o nich nikto okrem tvorcov ani len netuší, hoci stáli nemálo peňazí.

Predtým, ako sa pustíte do nových médii a jazdy po inovatívnych riešeniach:

1. rozhodnite sa, čo a komu chcete prostredníctvom nového kanálu povedať/hovoriť,
2. spočítajte, koľko vás to bude stáť. (Nezabudnite na náklady spojené s propagáciou vašej inovatívnej komunikácie),
3. skúste odhadnúť, čo vám to môže priniesť,
4. rozhodnite sa, či nový komunikačný kanál vôbec potrebujete, alebo svoje peniaze investujete radšej do kanálov, v ktorých ste silný a ste v nich doma.

Jeho výrobca, Baliarne obchodu Poprad, a.s. sa rozhodol pre redizajn obalu, ktorý spotrebiteľom prinesie zaujímavé informácie o histórii vôbec prvého porciovaného čaju na slovenskom trhu, pôvode čajových lístkov ako aj o zvláštnej forme fermentácie, ktorá dodáva Pigi čaju jeho typickú a nezameniteľnú chuť i vôňu.

„Design je často pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších ukazovateľov kvality a hodnoty výrobku pri rozhodovaní o kúpe. Práve u produktov dennej spotreby hľadá spotrebiteľ zmenu a prekvapenie. Preto sme sa rozhodli dodať tradičnému výrobku so stabilným postavením na trhu nový design so zaujímavými informáciami pre našich zákazníkov, vďaka ktorým sa podrobnejšie dozvedia, čo im na Pigi čaji vlastne tak chutí a vonia,“ hovorí Viliam Matušek, marketingový riaditeľ, Baliarne obchodu, a.s. Poprad.

Pigi čaj si Slováci vychutnávajú už úctyhodných 40 rokov. Svojho času bol tento obľúbený čierny čaj vôbec prvým porciovaným čajom na našom trhu a dodnes si zachováva stabilné miesto v čajových šálkach slovenských spotrebiteľov.

Nový dizajn krabičky má svoje opodstatnenie. Aj keď na to už väčšina ľudí zabudla, prapôvodný obal Pigi čaju vyzeral odlišne ako ten dnešný, ktorý funguje od prelomu 80-tych a 90-tych rokov.

Pri tvorbe nového obalu sme si stanovili niekoľko cieľov:

1) Nesmieme príliš uletieť od aktuálneho PIGI čaju, aby ho spotrebitelia bez dodatočných komunikačných nákladov na pulte bez problémov spoznali

2) Chceme zachovať retro nádych

3) Chceme urobiť maximum pre čo najlepšiu čitateľnosť a rozpoznateľnosť čaju na pulte.

Venovali sme nemalý čas rešerši historických obalov na naše “domáce” čaje. Načreli sme do archívu Baliarní obchodu a prezreli sme si aj zbierky Slovenského múzea obchodu na túto tému. Inšpirácia prišla v podobe úplne pôvodného obalu Pigi:

Pri jeho analýze bolo hneď zjavné, že dnešný obal vznikol vlastne postupnou mutáciou a výtvarným degenerovaním pôvodného obalu, ktorý dodnes pôsobí harmonicky, ucelene a pútavo. Rozhodli sme sa nadviazať na jeho výtvarný jazyk a v novom riešení obalu zachovať určitú dobovosť či retro nádych, pravdivo odkazujúci na dobu vzniku tohoto produktu a na jeho tradičnosť. Zmenili sme hlavne kaligrafiu v samotnom názve čaju tak, aby bola moderná a čo najlepšie čitateľná. Samozrejme, zmenili sme množstvo detailov, upravili rozloženie farieb tak, aby zodpovedali pôvodnému výtvarnému zámeru spred 50 rokov. Celková kompozícia sa musela prispôsobiť odlišným priporciám krabičky a vďaka väčšiemu priestoru sme mohli spotrebiteľovi ponúknuť aj niekoľko informácii navyše, takže sa môžete dozvedieť napríklad, že:

Názov „Pigi“ je vlastne poslovenčenou skratkou „ P.G.“ (teda pídží) z anglického „Pekoe Golden“. Toto pomenovanie z čajového slovníka hovorí o veľkosti a vzhľade čajových lístkov. Pigi čaj je zmesou kvalitných indonézskych čajov prevažne z ostrova Jáva. Pri výrobe sa čaj reže na drobné časti, ktoré majú názov fannings, až potom sa fermentuje. Vďaka tomu získava svoju typickú plnú chuť, vôňu a medovú farbu nálevu.

Veríme, že výsledkom našej práce je nový, lepšie čitateľný obal. Za všetko hádam najlepšie hovorí feedback od zákazníkov, ktorí si buď redizajn vôbec nevšimli (“len prosím nemeňte obal, je výborny” – reakcia bezprostredne po zmene obalu ), alebo ocenili “nový vietor” v prístupe k produktu.